Saturday 10 March 2007

Spomienky


Co je to vlastne spomienka? Zivy obraz v nasej hlave, ktory nam ukazuje nieco z toho co sme prezili. Da sa tiez povedat ze je to predstava, myslienka v nasej hlave s obsahom nasej vlastnej minulosti. Vytvara sa automaticky a nemozme ich lubovolne zabudat. Vzdy to, co niekedy prezijeme sa nam vrati ako spomienka. Su spomienky, na ktore by sme s radostou najradsej uplne zabudli aby nas dane udalosti uz netazili. A tiez su veci, na ktore velmi radi spominame. Iste je, ze spomienky mame kazdy.
            Existuje mudrost, ktora vravi, ze ak chceme ist dopredu, nesmieme hladiet na to vzadu. Ja osobne som sa takeho niecoho drzal. Na minulost som vobec nehladel. Ale v poslednom case sa zamyslam nad tym co som zazil. Kde som bol, co som robil. A az teraz vidim, ze nie vsetky veci som spravil super. Viem, ze uz s nimi nic nemozem spravit a tiez viem, ze nikto nie je dokonali a kazdy z nas chybuje.
            Najviac sa ale zamyslam sposobom “co by sa stalo keby.” Rozmyslam, kde by som bol a co by so mnou bolo keby som niektore veci v minulosti spravil uplne inak. Napriklad keby som jednu dievcinu neodmietol, keby som isiel na inu strednu skolu kam som povodne chcel, keby som neprecestoval stopom pol slovenska, keby som sa nezacal zaujimat o niektore veci a tak dalej sa da pokracovat velmi dlho. Vyplyva z toho len velmi zaujimava otazka, co keby.
            Mozno si to mnoho ludi nechce priznat ale minulost nas formuje a meni. I ked si clovek mozno tvrdi, ze on na minulost kasle tak aj tak ma vplyv. Automaticky sa v cloveku po udalosti vytvori akokeby nejaky automaticky spinac ktory neovladame. Vzdy sa spusta ked sa dostavame do podobnej situacie a tentokrat tu udalost vnimame inak.
            Naco je vlastne podobne spominanie dobre? Presne na to formovanie osobnosti, charakteru. O minulosti dokaze urcite vacsina ludi dlho rozprava. Ale co dalsia generacia. Ked budu starsi, ak sa doziju pri tom ich sposobe zivota, na co budu spominat. Na to ako hulili pod schodami? Pochybujem. Sami si nicia a mna len rmuti, ze nemozem nic spravit. Nemam rad, ked mam zviazane ruky. Ale niektore veci proste nezmenim.