Wednesday, 18 April 2007

Hmyz reality (zbierka basni)

O motýľovi



Prečo motýľ sadá tam,
kde už raz bol?
Keby medveď sníval,
bol by šťastný ako motýľ?
Keď kráča vlk horou,
ako a kedy má zabočiť aby stretol motýľa?

Vždy sa vracia s nádejou na kvet,
a čo očakáva?
Dáva mu čo potrebuje,
je jeho opora?
Čo potrebuje,
či sám nevie?

Myslenie mu nedá,
stále sa trápi jeho hlava.
Jedna myšlienka letom,
prebíja druhú, už starú.

Zrazu tej pravdy,
s ktorou nemá nikdy problém,
sa mu nedostáva.
Čo sa to s ním deje?

Možno hľadá oporu,
možno hľadá odpovede.
Môže byť oporou,
ale môže mať aj odpovede.
Prečo si to nevymeniť,
nedoplniť?

Hora, hora vysoká.
Prečo má pocit,
že on sám bol najvyššie?
Má pravdu, či nie,
či ju nechce povedať napovrch?
Robí niečo zle,
ubližuje mu,
alebo mu podáva ruku?






O pavúkovi



Pavúk dokáže vytvoriť prenádhernú pavučinu,
ktorá je tak ľahká a pevná.
Dokáže sa orientovať po nej,
aj so zavretými všetkými očami.

Jeho život má zmysel taký,
že čaká čo sa chytí.
Je to jednotvárne,
ale pritom fascinujúce.

Ale čo ak sa dostane na pavučinu,
ktorú on sám nerobil?
A bude musieť tam byť,
dokáže sa naučiť žiť?

Jeho život sa zmení na niečo,
niečo neuveriteľne ťažké.
Každú chvíľu ho stretá chuť nežiť,
každú chvíľu sa pýta prečo práve on.
  
Každým dňom skúma väčší
a väčší kúsok pavučiny.
Objavuje a dozvedá sa pravdy,
ktoré mu nedajú spať.

Stále musí myslieť na to,
aké to je byť ten, ten.
Byť niekto iný ako ostatné pavúky,
pavúky ktoré nič netrápi.

Prečo si vybrali jeho,
komu sa má poďakovať za tento ťažký život?
A čo ho čaká na konci,
preskúma celú pavučinu alebo ..






O sršňovi



Čím je sršeň nebezpečnejší,
povesťou či svojím osudom?
Ľudia narozprávajú,
ale je v skutočnosti taký?

Keď vzlietne,
jeho veľké krídla odfúknu piesok.
Počas letu vzhliada na krajinu,
ktorá sa mu mihá pred očami veľkou rýchlosťou.

Ak sa rozhodne oddýchnuť,
pristane na večer a prespí noc.
Ráno sa zobudí
a hneď má túžbu niekam ísť.

Kam len letieť môže,
netuší kde až smie zaletieť.
Len má obrovskú túžbu,
nevediac dôvodu prečo.

Ale slnko sa preťahuje cez tiene,
začína pociťovať smútok.
Nie je veľký,
ale nevie prečo ho cíti.

Žeby to bolo tým,
že nemá naplnenú svoju túžbu,
ba či tým,
že nepozná svoj presný osud?

A ako slnko sa dotkne horizontu,
sám veľký sršeň spadne do utráp.
Cíti sa hrozne,
nechce sa mu ani žiť.

Vie toho veľa
a pritom nič.
Ako to všetko dopadne,
dočká sa toho raz?






O mravcovi



Mravec je súčasťou celku,
veľmi veľkého celku.
Každý jeden je taký,
ako aj každý druhý.

Robia práce spoločne,
presúvajú sa spoločne.
A nad všetkým,
vládne jedna jediná kráľovná.

Ale čo ak,
jeden mravček je jedinečný?
Vybočuje z radu,
ma vlastný, iný zmysel.

Jeho život sa pre teraz,
i keď nie odvždy, napĺňa inak.
Túla sa svetom,
nevie sám odkiaľ a kam.

Veľa sám v sebe trápi myseľ,
prichádza na veľa skutočností.
Niektoré sú problém pred spánkom noci,
iné zas ťažko získaný povzdych kľudu.

Ale čo nakoniec vie,
pozná všetko alebo vôbec nič.
Život ho učí omnoho menej,
ako jeho vlastne sivé i biele hmoty.

Pre teraz je sám,
ubíja ho to preveľmi.
Všetci sa pominuli,
a čím sa to všetko skazilo?

Chvíľkami ho stretne,
niekto z časov minulých.
Lenže jediným výsledkom je,
že len viac báda čo sa deje.

Možno raz sa vráti,
ba či sa to skončí.
Lež koniec býva rôzny,
dobrý a ci zlý sa môže stať.






O modlivke



Tak ako modlivka útočí na obeť,
človek môže ublížiť druhému.
Možno je útla,
ale prekvapivá v smeroch nečakaných.

Čaká a čaká,
nakoniec sa nezdrží.
Jej obeť pomaly zaniká,
so spomienkou na život dávny.

Ale čo ak existuje i taká,
ktorá neurobí následne.
Čo i keď nepravdepodobne,
preplieta sa životom.

Veľmi chce pomáhať,
nikdy viac už ublížiť.
Dá sa to,
ba či nemožné?

Skúša to s nádejou,
vždy znova a zas.
I možno chvíľami sa nezdrží,
ovládne ju smrtiaci profil.

Už tak veľmi tým nechce byť,
až ten stav ovládne.
Dokáže vždy s voľnosťou oblakov myslieť,
myslieť tak, že neublíži.
  
Je to nádhera,
fantázia, ktorá nie je každodenná.
Miestami aj stretne ju myšlienka,
navrátiť sa k svojej moci smrti.

V týchto kratochvíľach,
stretá ju neúnosná dilema.
Byť dobrá s ťahavými myšlienkami,
a či zlá s radosťou zo smrti?

Nevie si nájsť východiska,
ale ostáva na tej druhým lepšej ceste.
Možno ju zviera vnútri svedomie,
ale druhý sú pre ňu dôležitejší.






O komárovi



Komár má len jediný cieľ,
napiť sa sladkastej krvi.
Čo ale ak neumožníme mu to,
umrie či nájde inú závislosť.

Má túžbu,
ktorá sa mu darí ukájať.
Ale ak by mal inú túžbu,
takto by túžil hladiť.

Bol by čudný,
ba by sa ho i báli.
Nedostávalo by sa mu spokojnosti,
ako by docielil šťastie.

Raz za čas by mal možnosť,
naplnilo by ho v tej chvíli pokojom, šťastím.
I keď je to krátke,
je to nepostačujúce.

Musí stále znova a znova,
hľadať uspokojenie.
Vnútri ale naopak,
ničí ho to.

Uvedomuje si sám v sebe,
že to nie je správne.
Čo ale robiť,
keď už nosí takú túžbu.
  
Stojí to kvôli tým chvíľam,
ktoré sú ťažko pamätateľné.
Sú len pojítkom spokojnosti
a hlavne naplnenej túžby.

Vie,
že to raz skončí.
Raz, keď sa naplní jeho osud,
ktorý pozná lepšie než dosť.

Stretne ho tam na konci,
buď z jednej strany láska.
A úplne z druhej,
spokojnosť túžby ale peklo.






O blche



Preskočiť kus zeme,
podarí sa s veľkou či malou vierou.
Blcha sa len odrazí,
a od pohľadu oka letí.

Dokáže skákať tak mocne,
lebo to je samo alebo tak verí.
Má na to danosti,
ale aj vieru.

Žije si tak,
a skáče si onak.
Preskákať je ľahké,
veriť je ťažšie.

Ale čo ak už neskočí,
čo to znamenať bude?
Stratila svoju mocnú vieru v to,
že skákať dokáže ako nikto.

V čom je to čaro skoku,
o ktoré sa da prísť.
Robiť sa už nebude dať nič,
len znova sa navrátiť k stratenému.

Bude to pekelne ťažké,
a možno nie až toľko.
Podarí sa to je otázne,
i keď z reči nič nie je nemožné.

Je to len a len o jednom,
sila viery.
Stavba telíčka jej dovolí,
len myseľ ju musí ovládnuť.

Keď ju osvieti,
dokáže až nemožné.
Oči pozorovateľov budú viac,
než len vyskočené zo základu.

A v čom sa skrýva celé to kúzlo,
jedine v spojení nepravidelnej hmoty a
schránky ukrývajúcej ju.
To je tá dokonalosť spojenia.






O lienke



Má toľko bodiek,
a predsa nikde neboduje.
Dokáže lietať,
a pritom dokáže padať.

Človek sa na ňu obracia len,
s prosbou o plnosti neba.
Vzlietnutím vyčaruje na tvári,
úsmev hodný slniečka.

Má vždy pravdu,
stane sa, že sa pomýli?
Čo bude nasledovať,
keď pravdu nevyriekne.

Bude zavrhnutá,
ba či ešte horšie, zahubená?
Možno bude potrestaná,
jediným trestom bude zákaz bodiek.

Lienka bez bodiek,
to je ako anjel bez krídiel.
Zaslúži si až takýto trest,
a prečo vlastne tak sklamala?
  
Má pravdu,
nič viac než pravdu.
Nikdy sa nemýli v svojej pravde,
prichádzajú na jej pohyby správne slova.
  
Je to dokonalý dar,
ale na úkor niečoho?
Musí platiť predsa rovnováha,
ktorá zaujme defektu i daru.

Aká je teda slabosť,
ktorá zužuje nevinnosť?
Existuje vôbec nejaká,

verí sa, že áno.