O motýľovi
Prečo motýľ sadá
tam,
kde už raz bol?
Keby medveď sníval,
bol by šťastný ako
motýľ?
Keď kráča vlk
horou,
ako a kedy má zabočiť
aby stretol motýľa?
Vždy sa vracia s nádejou
na kvet,
a čo očakáva?
Dáva mu čo
potrebuje,
je jeho opora?
Čo potrebuje,
či sám nevie?
Myslenie mu nedá,
stále sa trápi
jeho hlava.
Jedna myšlienka
letom,
prebíja druhú, už starú.
Zrazu tej pravdy,
s ktorou nemá
nikdy problém,
sa mu nedostáva.
Čo sa to s ním
deje?
Možno hľadá oporu,
možno hľadá
odpovede.
Môže byť oporou,
ale môže mať aj
odpovede.
Prečo si to nevymeniť,
nedoplniť?
Hora, hora vysoká.
Prečo má pocit,
že on sám bol najvyššie?
Má pravdu, či nie,
či ju nechce povedať
napovrch?
Robí niečo zle,
ubližuje mu,
alebo mu podáva
ruku?
O pavúkovi
Pavúk dokáže vytvoriť
prenádhernú pavučinu,
ktorá je tak ľahká
a pevná.
Dokáže sa orientovať
po nej,
aj so zavretými všetkými
očami.
Jeho život má
zmysel taký,
že čaká čo sa chytí.
Je to jednotvárne,
ale pritom fascinujúce.
Ale čo ak sa
dostane na pavučinu,
ktorú on sám
nerobil?
A bude musieť tam
byť,
dokáže sa naučiť žiť?
Jeho život sa zmení
na niečo,
niečo neuveriteľne
ťažké.
Každú chvíľu ho stretá
chuť nežiť,
každú chvíľu sa pýta
prečo práve on.
Každým dňom skúma väčší
a väčší kúsok pavučiny.
Objavuje a dozvedá
sa pravdy,
ktoré mu nedajú spať.
Stále musí myslieť
na to,
aké to je byť ten,
ten.
Byť niekto iný ako
ostatné pavúky,
pavúky ktoré nič netrápi.
Prečo si vybrali
jeho,
komu sa má poďakovať
za tento ťažký život?
A čo ho čaká na
konci,
preskúma celú pavučinu
alebo ..
O sršňovi
Čím je sršeň nebezpečnejší,
povesťou či svojím
osudom?
Ľudia narozprávajú,
ale je v skutočnosti
taký?
Keď vzlietne,
jeho veľké krídla odfúknu
piesok.
Počas letu
vzhliada na krajinu,
ktorá sa mu mihá
pred očami veľkou rýchlosťou.
Ak sa rozhodne oddýchnuť,
pristane na večer
a prespí noc.
Ráno sa zobudí
a hneď má túžbu
niekam ísť.
Kam len letieť môže,
netuší kde až smie
zaletieť.
Len má obrovskú túžbu,
nevediac dôvodu prečo.
Ale slnko sa preťahuje
cez tiene,
začína pociťovať smútok.
Nie je veľký,
ale nevie prečo ho
cíti.
Žeby to bolo tým,
že nemá naplnenú
svoju túžbu,
ba či tým,
že nepozná svoj presný
osud?
A ako slnko sa
dotkne horizontu,
sám veľký sršeň
spadne do utráp.
Cíti sa hrozne,
nechce sa mu ani žiť.
Vie toho veľa
a pritom nič.
Ako to všetko
dopadne,
dočká sa toho raz?
O mravcovi
Mravec je súčasťou
celku,
veľmi veľkého
celku.
Každý jeden je taký,
ako aj každý druhý.
Robia práce spoločne,
presúvajú sa spoločne.
A nad všetkým,
vládne jedna jediná
kráľovná.
Ale čo ak,
jeden mravček je jedinečný?
Vybočuje z radu,
ma vlastný, iný
zmysel.
Jeho život sa pre
teraz,
i keď nie odvždy, napĺňa
inak.
Túla sa svetom,
nevie sám odkiaľ a
kam.
Veľa sám v sebe trápi
myseľ,
prichádza na veľa skutočností.
Niektoré sú problém
pred spánkom noci,
iné zas ťažko získaný
povzdych kľudu.
Ale čo nakoniec
vie,
pozná všetko alebo
vôbec nič.
Život ho učí
omnoho menej,
ako jeho vlastne sivé
i biele hmoty.
Pre teraz je sám,
ubíja ho to preveľmi.
Všetci sa
pominuli,
a čím sa to všetko
skazilo?
Chvíľkami ho
stretne,
niekto z časov minulých.
Lenže jediným výsledkom
je,
že len viac báda čo
sa deje.
Možno raz sa vráti,
ba či sa to skončí.
Lež koniec býva rôzny,
dobrý a ci zlý sa môže
stať.
O modlivke
Tak ako modlivka útočí
na obeť,
človek môže ublížiť
druhému.
Možno je útla,
ale prekvapivá v
smeroch nečakaných.
Čaká a čaká,
nakoniec sa nezdrží.
Jej obeť pomaly zaniká,
so spomienkou na život
dávny.
Ale čo ak existuje
i taká,
ktorá neurobí následne.
Čo i keď
nepravdepodobne,
preplieta sa životom.
Veľmi chce pomáhať,
nikdy viac už ublížiť.
Dá sa to,
ba či nemožné?
Skúša to s nádejou,
vždy znova a zas.
I možno chvíľami
sa nezdrží,
ovládne ju
smrtiaci profil.
Už tak veľmi tým
nechce byť,
až ten stav ovládne.
Dokáže vždy s voľnosťou
oblakov myslieť,
myslieť tak, že neublíži.
Je to nádhera,
fantázia, ktorá
nie je každodenná.
Miestami aj
stretne ju myšlienka,
navrátiť sa k
svojej moci smrti.
V týchto kratochvíľach,
stretá ju neúnosná
dilema.
Byť dobrá s ťahavými
myšlienkami,
a či zlá s radosťou
zo smrti?
Nevie si nájsť východiska,
ale ostáva na tej druhým
lepšej ceste.
Možno ju zviera vnútri
svedomie,
ale druhý sú pre ňu
dôležitejší.
O komárovi
Komár má len jediný
cieľ,
napiť sa
sladkastej krvi.
Čo ale ak neumožníme
mu to,
umrie či nájde inú
závislosť.
Má túžbu,
ktorá sa mu darí ukájať.
Ale ak by mal inú túžbu,
takto by túžil hladiť.
Bol by čudný,
ba by sa ho i báli.
Nedostávalo by sa
mu spokojnosti,
ako by docielil šťastie.
Raz za čas by mal možnosť,
naplnilo by ho v
tej chvíli pokojom, šťastím.
I keď je to krátke,
je to nepostačujúce.
Musí stále znova a
znova,
hľadať
uspokojenie.
Vnútri ale naopak,
ničí ho to.
Uvedomuje si sám v
sebe,
že to nie je správne.
Čo ale robiť,
keď už nosí takú túžbu.
Stojí to kvôli tým
chvíľam,
ktoré sú ťažko pamätateľné.
Sú len pojítkom
spokojnosti
a hlavne naplnenej
túžby.
Vie,
že to raz skončí.
Raz, keď sa naplní
jeho osud,
ktorý pozná lepšie
než dosť.
Stretne ho tam na
konci,
buď z jednej
strany láska.
A úplne z druhej,
spokojnosť túžby
ale peklo.
O blche
Preskočiť kus
zeme,
podarí sa s veľkou
či malou vierou.
Blcha sa len odrazí,
a od pohľadu oka letí.
Dokáže skákať tak
mocne,
lebo to je samo
alebo tak verí.
Má na to danosti,
ale aj vieru.
Žije si tak,
a skáče si onak.
Preskákať je ľahké,
veriť je ťažšie.
Ale čo ak už neskočí,
čo to znamenať
bude?
Stratila svoju mocnú
vieru v to,
že skákať dokáže
ako nikto.
V čom je to čaro
skoku,
o ktoré sa da prísť.
Robiť sa už nebude
dať nič,
len znova sa navrátiť
k stratenému.
Bude to pekelne ťažké,
a možno nie až toľko.
Podarí sa to je otázne,
i keď z reči nič
nie je nemožné.
Je to len a len o
jednom,
sila viery.
Stavba telíčka jej
dovolí,
len myseľ ju musí ovládnuť.
Keď ju osvieti,
dokáže až nemožné.
Oči pozorovateľov budú
viac,
než len vyskočené
zo základu.
A v čom sa skrýva
celé to kúzlo,
jedine v spojení
nepravidelnej hmoty a
schránky ukrývajúcej
ju.
To je tá dokonalosť
spojenia.
O lienke
Má toľko bodiek,
a predsa nikde
neboduje.
Dokáže lietať,
a pritom dokáže padať.
Človek sa na ňu
obracia len,
s prosbou o
plnosti neba.
Vzlietnutím vyčaruje
na tvári,
úsmev hodný slniečka.
Má vždy pravdu,
stane sa, že sa pomýli?
Čo bude nasledovať,
keď pravdu
nevyriekne.
Bude zavrhnutá,
ba či ešte horšie,
zahubená?
Možno bude potrestaná,
jediným trestom
bude zákaz bodiek.
Lienka bez bodiek,
to je ako anjel
bez krídiel.
Zaslúži si až takýto
trest,
a prečo vlastne
tak sklamala?
Má pravdu,
nič viac než
pravdu.
Nikdy sa nemýli v
svojej pravde,
prichádzajú na jej
pohyby správne slova.
Je to dokonalý
dar,
ale na úkor niečoho?
Musí platiť predsa
rovnováha,
ktorá zaujme
defektu i daru.
Aká je teda slabosť,
ktorá zužuje nevinnosť?
Existuje vôbec nejaká,
verí sa, že áno.