Monday, 12 July 2010

Vyhrabane z archivu - Bytostny problem

Vnutrom mojim prenika bytostny problem. Zuzuje ma, naplna ma hnevom voci samemu sebe. Som nekludny, nemozem spat. Citim sa velmi stary i ked mam “len” 23 rokov teraz v stredu, kedy bude vyrocie dobitia bastily. Mimochodom, v ten isty den sa narodil aj Karel Gott, moja sestra i kamaratova sestra a urcite aj dalsia kopa zaujimavych ludi. Neposudzujte ma podla veku, nikto predsa o tom druhom nevie, co si prezil. Fyzicky vek sa predsa malokedy rovna mentalnemu. Ale co sa tyka mojho bytostneho problemu. Pocitujem neuspech. Vsetka vynalozena snaha akokeby bola zbytocna, citim sa, ako by som nic nedosiahol. Cokolvek naplanujem, stroskota to. Niekedy mam pocit, ako keby mi bolo predurcene zit v biede a trapeni. Normalne ci nenormalne stracam zmysel vobec sa do niecoho pustit.

Nelubi sa mi dnesny socialny system tejto republiky. Moji a mojich rovesnikov rodicia mali v nasom veku uz zalozene rodiny. Vzali sa a dostali byvanie. Splodili dieta, a mozno aj dalsich par. Teraz tie deti, su rozne dovody pocatia. A take velke mnozstvo slobodnych mamiciek. To radsej ani nejdem pitvat do hlbky, to by bolo na dlho co by som k tomu povedal. Chlapi su nezodpovedni a nespolahlivi, nezavidim dievcatam, ktore si maju hladat zivotnych partnerov. Ja si pre zmenu neviem realne predstavit, ako by som mal zivit rodinu. I ked by som to chcel, zo srdca po tom tuzim. Ved ani sam poriadne nemam co jest. Kedysi bol pre stat dolezity clovek a rodina, bol to zakladny kamen. Teraz je pre vladu podstatne len to, ake limuziny a odmeny si schvalia. Ale nechcem sa zas bavit o politike, tej uz mam plne zuby.

Trapi ma, ze neviem korculovat v tomto systeme. A nelubi sa mi v tomto systeme, ze clovek sa musi po vsetkych strankach zadlzit. Nechcem sa zaclenit ako nejaka trapna ovca, ktora beka ako jej niekto kaze. Lenze neviem kadial kracat, stracam cestu. Prosim, odpustite si reci viery, kde Pan by mi ju mal ukazat. Nas vzajomny vztah s Bohom je zaujimavy a zlozity. To by som Vam toho musel vela rozpravat a veru, tolko sa mi pisat nechce, a pravdepodobne by mi aj tak nikto neveril. Akosi uz nevladzem. Odzrkadluje sa to aj na zdravotnom stave. Dolahol na mna stav, kedy mam dost. Co bude teraz dalej? Ako naplnit zivotny sen o zalozeni rodiny? A aky ma zmysel byt uslachtily clovek s idealmi, ktore nam dal Pan, ked v tomto svete pre takeho miesta niet?

Thursday, 10 June 2010

Vyhrabane z archivu - Hnev voci svetu

Hromadi sa vo mne zlost. Mam pocit, akoby som mal vybuchnut. Mam chut nieco znicit. Najidealnejsie, keby to bol tento svet. Zo vsetkych stran sveta do mna tlaci klamstvo, lzi, falos, podrazy, reci o mamone a nasili. Hnus. Klame sa vsetkym do oci a vsetcia sa tvaria, ze nic. Nadchadzajuce volby to len a len stupnuju. Vsetkych tych politikov by som nakopal do zadnice. Ale nechcem sa bavit o politike, tej mam tiez plne zuby.

Videl som dnes film. Novy, z tohoto roku. Volal sa Green Zone. Bol som neuveritelne udiveny, ze su schopny natocit film o pravde, o tom, ako to vo svete naozaj chodi. Ako si ti najvyssi a najbohatsi, myslia, ze mozu vsetko. A vlastne mozu, lebo im to dovolujeme. Snovia si plany o vsetkom, pekne im to zapada ako kolieska v hodinkach. A my sme len trapne ovecky, ktore drzia usta zavrete. A ked sa aj najde niekto, kto nieco povie, pocuva ho niekto? Nie.

Nevydrzim ten tlak sveta. Az moc ho vnimam, ved sa to tyka kazdeho jedneho cloveka. Ujst sa od toho neda. Dante povedal “Zem je len ina forma pekla a my sme jej demoni”. Musim uznat ze mal pravdu. Nie je sa kam utiekat. Ani na chvilu. Kde nacerpat energiu? Kde len tu energiu vziat, aby som dokazal stat na nohach a ist dalej. Bojovat s tym vsetkym dianim.

Existuje jedno take miesto, ci skor cit, vravi sa tomu laska. Boh nam ju dal a my sme ju znevazili po vsetkych strankach. Je to len slovny nastroj medii, ktory pretransformovali na mamon. Nikto uz poriadne nevie co to je. Mam pocit, ze uz ani ja neviem co je laska. Pre mna bola vzdy prvorada, to najdolezitejsie. Proste zmysel zivota. Ale teraz? Boli ma, ked na sebe vidim, ako to vnimam. Len ako kopu vyhovoriek svojej milej. Citim sa ako dobity pes. Ako keby ona sama ma ubila palicou.

Vravi sa, ze ked chce clovek zmenit svet, ma zmenit sam seba. Je to ciastocne pravda ale je to zcestne. Lebo to funguje na zaklade toho, ze ma clovek zmenit svoje vnimanie okolneho sveta. To znamena zaclenit sa. Stat sa sucastou momentalneho hnusneho systemu, ktory na tomto svete panuje. Odmietam a pokym odmietat budem, tak budem zit. A pokym budem zit, budem bojovat. Len smrt bude pre mna vyslobodenim. A inak zmenit svet? Fyzicky ho zmenit k lepsiemu? Najskor nerealne. Tak daleko nasa biedna moc obycajnych ludi nesiaha.

Asi som sa narodil v zlej dobe. Mat tak moznost odcestovat pomocou Tardis niekam daleko. (Tardis je vesmirna lod zo serialu dr. Who, ktora dokaze cestovat casom a priestorom) Vybrat si miesto kde zit. Tu ho neviem najst. Stale len bojujem. Uz to trva moc dlho. A v zivote som uz toho vela nahovoril, asi je cas ostat ticho. Lebo to vyzera, ze aj tak nikto nepocuva.

Sunday, 9 May 2010

Vyhrabane z archivu - Samota za dverami

Samota vsetko pohlcuje,
drti to zaziva,
splha po tele,
neda sa striast.

Za zavretymi dverami,
tam straca sa cely den,
odtial niet uniku,
nie je kam.

Pohlad do prazdna,
ten prezradza nudzu,
hladanie v myslienkach,
co zmysel ma.

Sunday, 2 May 2010

Vyhrabane z archivu - Zahorela laska

Z neba sa zniesol,
luc tepleho slnka,
ktory ohrial dve srdcia,
aby zaplanuli k sebe.

Nadychli sa zhlboka,
vzajomnou vonou sa ovanuli,
sputali sa tuzbou k sebe,
citom zalubenia.

Pristupili k sebe,
tesno na dotyk
a snaha kracat vedla seba,
sa u nich krasne vidi.

Friday, 30 April 2010

Vyhrabane z archivu - Prejav lasky

Staci usmev a lietam,
lietam v siedmom nebi,
tak krasne usmievat,
sa ty vies.

Jedine co zmysel ma,
zmysel pre mna ma len cas,
straveny s tebou,
s tebou jedinou.

Stale myslim na teba,
tuzim za tebou,
kazde rano ked vstavam,
vecer ked si liham,
cez den,
ci uz niekde sedim,
alebo kdekolvek chodim.

Dobre vies,
ako ta zeriem,
ty mozes vsetko,
vsetko ti dovolim,
len jedine povedat ti chcem,
lubim ta.

Sunday, 11 April 2010

Vyhrabane z archivu - Zamlkost

Ticho je všade vôkol.
Radšej mlčí,
ako vyriecť hlúposť.

Naháňajú sa myšlienky,
prebíja jedna druhú,
dohadujú sa,
nevedia nájsť konca,
netuší čo povedať.

Sedí a pozerá,
pozerá do nemoty,
pery sa držia spojené,
nevraví nič.

Potichu hľadí,
myslí a premýšľa,
ani potichu nehovorí,
radšej ticho mlčí.

Monday, 18 January 2010

Tichost srdca


Pohravat sa s nozom,
po tom tuzil nejeden z nas.
Jeden kratky rez,
iba jedno odvazne rozhodnutie.
Ale uplne navzdy posledne,
ktore uz sa menit neda.

Zhliadnut svet z vysky,
uz nie spoza skla.
Z velkej vysky,
ktora preleti za kratko.
Na konci planeta caka,
po ktorej tak tazko chodime.

Preco to vsetko tak boli,
kam sa podiet ked je tazko.
A koniec,
co je vlastne za tichom srdca.

Bolest anjela


Pohlad ma upreny do nebies,
v srdci mu prazdnota zyva.
Smutok ho zmaha,
tuzi odletiet prec.
Tam, kde svet je krasny,
nadherny a cisty.

Umiera od bolesti,
bolest zo samoty.
Kam sa vsetko podelo?
Pyta sa sam seba.
Nedokaze nic spravit,
len caka na svoj osud.

Anjel z nebies
poslany sem bol,
aby naplnil buducnost,
ktoru pozna ludi vela i malo.