Thursday, 10 June 2010

Vyhrabane z archivu - Hnev voci svetu

Hromadi sa vo mne zlost. Mam pocit, akoby som mal vybuchnut. Mam chut nieco znicit. Najidealnejsie, keby to bol tento svet. Zo vsetkych stran sveta do mna tlaci klamstvo, lzi, falos, podrazy, reci o mamone a nasili. Hnus. Klame sa vsetkym do oci a vsetcia sa tvaria, ze nic. Nadchadzajuce volby to len a len stupnuju. Vsetkych tych politikov by som nakopal do zadnice. Ale nechcem sa bavit o politike, tej mam tiez plne zuby.

Videl som dnes film. Novy, z tohoto roku. Volal sa Green Zone. Bol som neuveritelne udiveny, ze su schopny natocit film o pravde, o tom, ako to vo svete naozaj chodi. Ako si ti najvyssi a najbohatsi, myslia, ze mozu vsetko. A vlastne mozu, lebo im to dovolujeme. Snovia si plany o vsetkom, pekne im to zapada ako kolieska v hodinkach. A my sme len trapne ovecky, ktore drzia usta zavrete. A ked sa aj najde niekto, kto nieco povie, pocuva ho niekto? Nie.

Nevydrzim ten tlak sveta. Az moc ho vnimam, ved sa to tyka kazdeho jedneho cloveka. Ujst sa od toho neda. Dante povedal “Zem je len ina forma pekla a my sme jej demoni”. Musim uznat ze mal pravdu. Nie je sa kam utiekat. Ani na chvilu. Kde nacerpat energiu? Kde len tu energiu vziat, aby som dokazal stat na nohach a ist dalej. Bojovat s tym vsetkym dianim.

Existuje jedno take miesto, ci skor cit, vravi sa tomu laska. Boh nam ju dal a my sme ju znevazili po vsetkych strankach. Je to len slovny nastroj medii, ktory pretransformovali na mamon. Nikto uz poriadne nevie co to je. Mam pocit, ze uz ani ja neviem co je laska. Pre mna bola vzdy prvorada, to najdolezitejsie. Proste zmysel zivota. Ale teraz? Boli ma, ked na sebe vidim, ako to vnimam. Len ako kopu vyhovoriek svojej milej. Citim sa ako dobity pes. Ako keby ona sama ma ubila palicou.

Vravi sa, ze ked chce clovek zmenit svet, ma zmenit sam seba. Je to ciastocne pravda ale je to zcestne. Lebo to funguje na zaklade toho, ze ma clovek zmenit svoje vnimanie okolneho sveta. To znamena zaclenit sa. Stat sa sucastou momentalneho hnusneho systemu, ktory na tomto svete panuje. Odmietam a pokym odmietat budem, tak budem zit. A pokym budem zit, budem bojovat. Len smrt bude pre mna vyslobodenim. A inak zmenit svet? Fyzicky ho zmenit k lepsiemu? Najskor nerealne. Tak daleko nasa biedna moc obycajnych ludi nesiaha.

Asi som sa narodil v zlej dobe. Mat tak moznost odcestovat pomocou Tardis niekam daleko. (Tardis je vesmirna lod zo serialu dr. Who, ktora dokaze cestovat casom a priestorom) Vybrat si miesto kde zit. Tu ho neviem najst. Stale len bojujem. Uz to trva moc dlho. A v zivote som uz toho vela nahovoril, asi je cas ostat ticho. Lebo to vyzera, ze aj tak nikto nepocuva.