Kracal som ulicou,
vnimal som len krajom oka,
skarede krasy vokol mna
a odrazal som ich energiu.
Salala vsade po zemi,
po chodniku i po trave.
Siahala kam len zrak dopadol,
a i na miesta,
o ktorych len sluch zacul
piet piesne blaznive.
Jedna noha sa predbiehala s druhou,
snazili sa vzajomne vitazit.
Cim rychlejsie sa striedali,
tym rychlejsie sa mihal svet.
Vsak stale bol blizko,
bol vsade.
Stratit sa mu neda,
uletiet z dohladu nemozne,
odplavat do dialav nerealne.
Len tak zmiznut niekam,
kde svet je tichy,
a svet je mily.
No comments:
Post a Comment