Hektická a náročná doba

Je ťažké kráčať týmto svetom, vecne povedané skazeným. Počúvam to zo všetkých strán. Väčšina vidí pravú tvár doby ale nikto s tým nič nedokáže urobiť. Vnímam, že boli by ľudia aj ochotný, ale nevedia čo alebo ako. Dokonca i staršia populácia sa väčšinou zhoduje v tom, že mladý človek to má dnes ťažké. Aktuálna doba vyhovuje asi len tým, ktorí radi podvádzajú, zneužívajú a klamú. Večná nespokojnosť dobrých ľudí láme ich srdcia a najradšej by sa roztrhli a vyskočili odtiaľto, ako z nejakého obleku. Ani sa niet čomu čudovať. Doba je to náročná a presýtená všetkým možným. Marketing na nás chrlí všetkými možnými spôsobmi reklamy zo všetkých strán svoju vôľu. Je veľmi ťažké sa ubrániť a nepodľahnúť.

Čarodejník z krajiny Slovensko

Jeho pôvod sa dá nájsť v historických záznamoch ale aj v informáciach z paleontologického oddelenia. V princípe, je to vlastne len obyčajný človek, alias homo sapiens. Predsa len, ale existuje niečo, čo ho robí extrémne zaujímavým pre oko pozorovateľa. Je to človek neobyčajný, priam čarodejník. 

Pár starších básní

Sem tam sa stane, že človek robí poriadok aj v počítači. Ja som sa rozhodol vyrobiť trochu priestoru v emailovej schránke odmazaním starých správ. Kupodivu som tam objavil aj pár mojich starších básní. Nejak extra som ich nekontroloval a ani som ich nedoplnil o diakritiku, sú v pôvodnom znení.

Brada

Tento príspevok na tomto blogu (o ktorom si niektorí myslia, že je úplne super) je o ničom a všetkom. Treba raz za čas vytvoriť aj niečo, čo nedáva zmysel, nemá žiadnu výpovednú hodnotu a po pravde Vám nič do života neprinesie. Iba stratíte čas jeho čítaním. Keď sa tak nad tým zamyslím, asi je to v dnešnej dobe bežná prax, takže veselo čítajte ďalej. Musím sa hneď na začiatku zdôveriť, že je to viac zamerané na pánsku populáciu tejto peknej planéty Zem (ktorú si mimochodom ničíme, ale nikomu to nehovorte).

Na konci, sám

Smerovať až tam,
na koniec sveta.
Tam kde nespravodlivosti niet,
moc a utláčanie veľkou neznámou je.

Na tom konci blaženom,
tam by som ťa objal,
nežne privinul,
ľúbezne pobozkal.

Stojím tam,
na tom brale vysokom.
Hľadím v dolinu,
v tie diaľavy šíre, rozľahlé.

Snívam o tebe,

spytujem sám seba,
prečo ta stojím sám,
kde som ťa zanechal?

Vziať ťa so sebou,
do toho sveta vzdialeného,
len s tebou jedinou
tam túžim ísť.

Túžim v tom momente,
držať ťa čo i len za ruku,
objať ťa nežne, z lásky,
byť v blízkosti tvojej.

Vpustil som ťa,
za zničené zablokované dvere,
tam kde tma dlho bola,
rozniesla svetlo, rozjasnila ma.

Dovolené ti bolo,
ponoriť sa do hlbín srdca,
poznať podstatu,
poznať lásku.

Prešiel som kus cesty,
stopy som zanechal.
Bez teba sekundy oťažievajú,
tápajúc svetom stratený som.

Znovuzrodenie

Skáče a lieta,
preháňa sa myseľ, vo svete svojom.
Myšlienky striedajú sa,
nezachytia sa, len opäť zmiznú.

Istoty a nádej prichodia,
na moment láskavý.
Vytratia sa žmurknutím prvým,
nanajvýš druhým.

Nerozhodnosť a neistota,
bijú sa hrdo do srdca miest.
Nedajú dopustenia,
v jedno veľké odpustenie.

Odpustiť,
ba až zabudnúť.
Všetko vypustiť z bytosti von,
vyhnať do polí zabudnutia.

Čistá myseľ ostane,
vstať na nohy dovolí,
vykročiť vpred, v život,
už nezabráni.

Wikipedia - Slovensko

Slovensko je maličký štát severovýchodne od Viedne. Napriek tomu, že sa nachádza v centrálnej Európe, je to typický subtropický štát, kde sa bežne po uliciach povaľujú banány a výskyt  goríl je častejší ako v Tanzánii, či Keni. Zvláštnosťou sú aj nebývalé horúce periody aj počas najväčších  mrazov, keď bod varu kulminuje pri -15 st.C. Obyvateľstvo je napriek  tomu neskutočne trpezlivé, letargické, dôverčivé, celý život  hľadajúce silné autority, ktorým potom verne slúžia za pár banánov. 

Večný súboj v každom z nás

Mozog, myseľ, ten orgán hlavový,
v jednom kole zápasí, usilovne máta k rozumu,
to červené srdco krvavé,
bojom zjazvené, doráňané.

Neustávajú, neutíchajú ani na minútu, ani na sekundu,
stále sa obháňajú a snažia sa vzájomne presviedčať,
jeden moment pravdou či lžou jedinečnou prehovára,
a voči, naproti tomu bratovi, citom túžobným sa usiluje.

Sem i tam, schránka utíchne,
vyžiada si svoj čas, svoju obnovu síl,
v tej chvíli pouľavia v snažení svojom,
aspoň na chvíľu, na moment opojný, pokoja si doprajú.

Ale opäť k svojmu boju prinavrátia sa,
v čase ranného štebotu vtákov,
pri svite slnka, tvoriacom detské dúhy z kvapiek rosy,
usídlených na končekoch trávy zelenej.

Zas a opäť sa oboria do seba, nezhodnú sa,
trvajú a neustávajú v boji nepretržitom.
Dajú si možno pokoja, niekedy na chvíľočku,
zhodnú sa v jednom, v jedno a bratsky si pomôžu.

Vydrží to snáď dlhšiu chvíľu, zotrvajú v mieri priateľskom?
Niekedy, snáď, možno len na okamih,
nakoniec sa hašterenie prinavráti,
boj a nepokoj zotrvá, na pokoj sa zabudne.

Cesta vojny ich prevedie svetom plným krás,
až nakoniec ich zavedie na kraj sveta,
čas im dožičí zmierenia a utešenia,
áno, na konci sa dočkajú...

Otvoreny list NR SR

Dobrý deň páni poslanci.

Píšem Vám otvorený list, aby som poukázal na určité skutočnosti, aby som uľavil svojej nespokojnosti, a aby som verejne vyjadril svoj názor. Väčšina ľudí ho prezentuje len vo verejných podnikoch, kde tieto názory a vyjadrenia len veľmi ťažko nájdu úrodnú pôdu.

Rád by som uviedol do deja všetkých čitateľov tohoto listu. Píšem Vám, správcom tohoto štátu, z dôvodu nespokojnosti so sankciami a pokutami. V nedeľu 11.8.2013 ma zastavila policajná hliadka. Oboznámila ma, že som vykonal priestupok pri predchádzaní vozidla na mieste, kde sa nachádzal priechod pre chodcov, pričom som kvôli krátkodobému zrýchleniu dosiahol rýchlosť až 62km/h. Policajt bez váhania si odo mňa priamo vypýtal 150 €. Uvedomujem si, že svoju nespokojnosť som mohol riešiť cez správne konanie, ale touto sumou som bol zaskočený, a tým pádom som nedokázal rozmýšľať nad alternatívnymi riešeniami.
Zavolal som známemu aby mi doviezol peniaze. Za dobu čakania policajti pokutovali viacerých vodičov, dôvody nepoznám a ani som ich neanalyzoval. Zaujímavejšie ale bolo to, že jednému autu namerali cez 60 km/h a nezastavili ho. Pravdaže som radšej nič nepovedal, lebo som sa bál, že by mi pokutu ešte zvýšili.

Pravda je, že som nespokojný s tým, že som prišiel o toľko peňazí, je to veľká časť ťažko zarobenej výplaty. Ale moja nespokojnosť pramení hlavne kvôli tomu, že si uvedomujem koľko je to peňazí pre obyčajného obyvateľa Slovenskej republiky. Slovensko nie je bohatá krajina, to každý vieme. Nie sme krajina kde ľudia bežne zarábajú priemernú mesačnú mzdu uvádzanú Štatistickým úradom SR (priemerná mesačná mzda za 1. štvrťrok 2013 - 789 €). Zamyslel som sa, že ja v tomto prípade našťastie nemám rodinu, ktorú by som živil. Predstavme si, že niekto ju má a takúto sumu odovzdá policajtom. Potom môže prísť domov a povedať svojej manželke a dvom deťom: "Viete, tento mesiac nebudeme mať čo jesť". Alebo nezaplatí časť mesačnej hypotéky a vzniknú im nemalé problémy. Človek poctivo chodí do práce, odvádza všetky odvody, platí dane a ešte sa musí rozlúčiť s takouto sumou. Je to bezohľadné a neľudské.

Vôbec sa neprihliada na status človeka, ktorého polícia pokutuje. Mali by sa brať do úvahy viaceré aspekty. Zamestnanecký status, platové možnosti ale aj hodnota vozidla. Nemôže byt predsa stanovená rovnaká suma pre všetkých. Pre niekoho je 150 € tretina výplaty, pre niekoho je to suma, ktorú si ani nepovšimne. Človek, ktorí jazdí na aute v hodnote dvojizbového bytu má asi iné finančné možnosti ako niekto, kto jazdí na sedemnásť ročnom aute, ako napríklad ja.

Na záver by som ešte chcel podotknúť, že vôbec sa nehľadí na obyvateľov tohoto štátu ako na ľudí, ktorí vačšinou žijú, ako sa hovorí z ruky do úst. A pri pohľade na policajtov, tí by mali vzbudzovať rešpekt a nie strach.

S pozdravom, poctivo pracujúci a pravidlá dodržiavajúci

Michal Štefaňák

Ja a Subaru

Dovoľte mi vyrozprávať vám môj život so Subaru. Vo februári roku 2012 som sa konečne dostal ku kúpe auta. Nemal som veľa peňazí ale vedel som, čo chcem. Chcel som japonské auto s náhonom na všetky štyri kolesá s karosériou combi. Zameral som sa na Mitsubishi a Subaru. Kedže Subaru má boxer motor, bol som mu veľmi naklonený. Aj v autoškole som jazdil na Subaru Justy, ved podľa auta som si vyberal autoškolu. Našiel som jednu starú Imprezu v dobrom stave a tak som sa na ňu išiel pozrieť. Keď som sa na nej povozil, vôbec som nemal pocit že sedím v tak starom aute, z roku 1996. Zachovalé a v dobrom stave, bez hrdze, so skvelými jazdnými vlastnosťami. Chvíľu som zvažoval ale nakoniec som sa na Subaru Impreza viezol domov.

Prvé dni boli náročné. Nikdy som nevlastnil nič také a preháňali sa mi hlavou rôzne myšlienky, že mi ho niekto poškrabe alebo nebodaj ukradne. Po pár dňoch to ustalo. A tak nastali prve týždne a mesiace jazdenia a zoznamovania sa s autom. Zo začiatku som sa k Subaru Impreza staval ako k normálnemu autu. Až časom som pochopil, že to nie je normálne auto. Postupne som začal jazdiť cez zákruty rýchlejšie. Začal som jazdiť aj mimo asfaltových ciest a auto to stále bez problémov zvládalo. Spoznal som iných subaristov a dozvedel som sa veľa zaujímavých vecí. Ale to stále nebolo nič oproti tomu, čo ma čakalo, a čo to auto vlastne dokáže.

Nezmysel a snaha

Nezmysel života,
tápanie bez cieľa.
Hľadanie podstaty,
neúspech predom daný.

Pravá láska,
to jediné je to pravé.
To čo už pomaly neznáme je,
to čo už málokto pozná.

Strácanie času,
strácanie seba samého.
So stratou lásky,
stráca sa všetko.

Nájde sa snaha,
chvíľu účel spĺňa.
Snaha sa pomaly vytratí,
stratou každej lásky.

Nakoniec neostane nič,
prosté prázdne schránky.
Tápajúc po svete,
bez lásky a snahy.