Na konci, sám

Smerovať až tam,
na koniec sveta.
Tam kde nespravodlivosti niet,
moc a utláčanie veľkou neznámou je.

Na tom konci blaženom,
tam by som ťa objal,
nežne privinul,
ľúbezne pobozkal.

Stojím tam,
na tom brale vysokom.
Hľadím v dolinu,
v tie diaľavy šíre, rozľahlé.

Snívam o tebe,

spytujem sám seba,
prečo ta stojím sám,
kde som ťa zanechal?

Vziať ťa so sebou,
do toho sveta vzdialeného,
len s tebou jedinou
tam túžim ísť.

Túžim v tom momente,
držať ťa čo i len za ruku,
objať ťa nežne, z lásky,
byť v blízkosti tvojej.

Vpustil som ťa,
za zničené zablokované dvere,
tam kde tma dlho bola,
rozniesla svetlo, rozjasnila ma.

Dovolené ti bolo,
ponoriť sa do hlbín srdca,
poznať podstatu,
poznať lásku.

Prešiel som kus cesty,
stopy som zanechal.
Bez teba sekundy oťažievajú,
tápajúc svetom stratený som.

Znovuzrodenie

Skáče a lieta,
preháňa sa myseľ, vo svete svojom.
Myšlienky striedajú sa,
nezachytia sa, len opäť zmiznú.

Istoty a nádej prichodia,
na moment láskavý.
Vytratia sa žmurknutím prvým,
nanajvýš druhým.

Nerozhodnosť a neistota,
bijú sa hrdo do srdca miest.
Nedajú dopustenia,
v jedno veľké odpustenie.

Odpustiť,
ba až zabudnúť.
Všetko vypustiť z bytosti von,
vyhnať do polí zabudnutia.

Čistá myseľ ostane,
vstať na nohy dovolí,
vykročiť vpred, v život,
už nezabráni.

Wikipedia - Slovensko

Slovensko je maličký štát severovýchodne od Viedne. Napriek tomu, že sa nachádza v centrálnej Európe, je to typický subtropický štát, kde sa bežne po uliciach povaľujú banány a výskyt  goríl je častejší ako v Tanzánii, či Keni. Zvláštnosťou sú aj nebývalé horúce periody aj počas najväčších  mrazov, keď bod varu kulminuje pri -15 st.C. Obyvateľstvo je napriek  tomu neskutočne trpezlivé, letargické, dôverčivé, celý život  hľadajúce silné autority, ktorým potom verne slúžia za pár banánov. 

Večný súboj v každom z nás

Mozog, myseľ, ten orgán hlavový,
v jednom kole zápasí, usilovne máta k rozumu,
to červené srdco krvavé,
bojom zjazvené, doráňané.

Neustávajú, neutíchajú ani na minútu, ani na sekundu,
stále sa obháňajú a snažia sa vzájomne presviedčať,
jeden moment pravdou či lžou jedinečnou prehovára,
a voči, naproti tomu bratovi, citom túžobným sa usiluje.

Sem i tam, schránka utíchne,
vyžiada si svoj čas, svoju obnovu síl,
v tej chvíli pouľavia v snažení svojom,
aspoň na chvíľu, na moment opojný, pokoja si doprajú.

Ale opäť k svojmu boju prinavrátia sa,
v čase ranného štebotu vtákov,
pri svite slnka, tvoriacom detské dúhy z kvapiek rosy,
usídlených na končekoch trávy zelenej.

Zas a opäť sa oboria do seba, nezhodnú sa,
trvajú a neustávajú v boji nepretržitom.
Dajú si možno pokoja, niekedy na chvíľočku,
zhodnú sa v jednom, v jedno a bratsky si pomôžu.

Vydrží to snáď dlhšiu chvíľu, zotrvajú v mieri priateľskom?
Niekedy, snáď, možno len na okamih,
nakoniec sa hašterenie prinavráti,
boj a nepokoj zotrvá, na pokoj sa zabudne.

Cesta vojny ich prevedie svetom plným krás,
až nakoniec ich zavedie na kraj sveta,
čas im dožičí zmierenia a utešenia,
áno, na konci sa dočkajú...