Na konci, sám

Smerovať až tam,
na koniec sveta.
Tam kde nespravodlivosti niet,
moc a utláčanie veľkou neznámou je.

Na tom konci blaženom,
tam by som ťa objal,
nežne privinul,
ľúbezne pobozkal.

Stojím tam,
na tom brale vysokom.
Hľadím v dolinu,
v tie diaľavy šíre, rozľahlé.

Snívam o tebe,

spytujem sám seba,
prečo ta stojím sám,
kde som ťa zanechal?

Vziať ťa so sebou,
do toho sveta vzdialeného,
len s tebou jedinou
tam túžim ísť.

Túžim v tom momente,
držať ťa čo i len za ruku,
objať ťa nežne, z lásky,
byť v blízkosti tvojej.

Vpustil som ťa,
za zničené zablokované dvere,
tam kde tma dlho bola,
rozniesla svetlo, rozjasnila ma.

Dovolené ti bolo,
ponoriť sa do hlbín srdca,
poznať podstatu,
poznať lásku.

Prešiel som kus cesty,
stopy som zanechal.
Bez teba sekundy oťažievajú,
tápajúc svetom stratený som.