V prirode
ktory mu zlahka zavial listami.
vietor prelietavac cez konare,
odhrnul ti par vlasov z tvare.
Z koruny odnikadial vyletel vtacik,
sadol ti na ruku,
pozrel sa nezne na teba,
a stvoril ti pocit, ze sa usmieva.
Pozrel sa na luku vokol,
krasne zapel svoju piesen
a dvihol sa k nebesiam,
trilkujuc piesen len tebe.
Zahorela laska
luc tepleho slnka,
ktory ohrial dve srdcia,
aby zaplanuli k sebe.
Nadychli sa zhlboka,
vzajomnou vonou sa ovanuli,
sputali sa tuzbou k sebe,
citom zalubenia.
Pristupili k sebe,
tesno na dotyk
a snaha kracat vedla seba,
sa u nich krasne vidi.
Bojovnik
prinasa velke obete.
Nici zlo kam vkroci,
s laskou v srdci usidlenou.
Neocakavane realitou,
hrdina bez lasky ostat moze.
Existuje v dialach,
ci vnutorny omyl vlastni?
Bez sily roznorodej,
straca kamene pod nohami.
Utapa sa vo vlastnej muke,
jednoducho nezije.
No comments:
Post a Comment