Hektická a náročná doba

Je ťažké kráčať týmto svetom, vecne povedané skazeným. Počúvam to zo všetkých strán. Väčšina vidí pravú tvár doby ale nikto s tým nič nedokáže urobiť. Vnímam, že boli by ľudia aj ochotný, ale nevedia čo alebo ako. Dokonca i staršia populácia sa väčšinou zhoduje v tom, že mladý človek to má dnes ťažké. Aktuálna doba vyhovuje asi len tým, ktorí radi podvádzajú, zneužívajú a klamú. Večná nespokojnosť dobrých ľudí láme ich srdcia a najradšej by sa roztrhli a vyskočili odtiaľto, ako z nejakého obleku. Ani sa niet čomu čudovať. Doba je to náročná a presýtená všetkým možným. Marketing na nás chrlí všetkými možnými spôsobmi reklamy zo všetkých strán svoju vôľu. Je veľmi ťažké sa ubrániť a nepodľahnúť.

Stačí sa pozrieť vôkol. Nikto už nikomu poriadne neverí, láska je len pojem, nástroj marketingu. Všetci sa niekam bezdôvodne ponáhľajú. Trpezlivosť a vytrvalosť sa už taktiež len veľmi ťažko hľadá. Stratili sa pravé hodnoty. Ľudia strácajú svoju ľudskosť. Naše mysle sú priamo ovplyvňované, formované na dokonalého konzumenta. Musím uznať, že je to skvele premyslená psychológia.

Zamyslime sa už len nad samotnou láskou. Kedysi to bolo niečo nádherné. Pri prežívaní lásky človek vstával s úsmevom na perách. Život mal pre neho zmysel. Vo vzťahu jeden pre druhého boli ochotný zniesť aj modré z neba. Keď sa muž dvoril žene aj rok než začali spolu chodiť. Takú formu lásky som už pár rokov nevidel v novom vzťahu vôkol u ľudí. Teraz je to všetko rýchle, hektické. Žiaľ aj vzťahy, a tým pádom sa nemajú čas správne vyformovať. Nedovolia zrodu lásky. Už to nie je ani o tej láske, ale o tom, či si vyhovujú. Kto by sa predsa teraz naháňal za láskou, nie je na to čas. Je jednoduchšie mať niekoho a fungovať s ním, i keď tam nie je láska, iba sympatie a náklonnosť.

Otvoriť svoje srdce je ťažšie ako sa vlámať do trezoru banky. Bojíme sa ublíženia a zanesenia zlými vecami, radšej existujeme bez neho, prípadne len tak okrajovo. Nedovolíme si nechať vyplávať svoje pocity na povrch, pre istotu ani nerozprávame o svojich pocitoch, aby to niekto nezneužil. Stalo sa to takým veľkým pokladom ukrytým v každom z nás. Žiaľ v reklamách som zatiaľ nevidel páčidlo na tento typ pokladnice.

Málokto sa už vie len tak zastaviť a pozrieť sa na oblohu, po ktorej preletúvajú oblaky. Koľkí sa nájdu čo naposledy pozorovali kačku ladne pristávajúc na hladine rieky. Pokým by sa na to nepozerali cez displej fotoaparátu alebo mobilu, asi nikto. Možno by nebolo na škodu vyskúšať nechať telefón doma, existovať aj bez neho. Určite je lepšie pozerať sa vlastnými očami na prírodu a svet vôkol, pozerať sa ľudom do tváre priamo. Dá sa tam nájsť kopu krásnych úsmevov.