Starneme kazdym dnom. Plynie nam cas. To ale neznamena, ze to mame vzdat. Treba vyuzit ten cas ktory mame. Preco sa zbytocne topit v nezmysloch, z ktorych byvame nestastny, smutny a prazdny. Je dobre stanovit si ciel, ist za nim a nevzdavat sa. Musime napredovat, pre ten pocit ktory vyplni prazdnotu, pren sme ponahany vpred. Zivot ma zmysel, hlavne ked ma ciel. Nemusi byt celozivotny, existuju aj male ciele. Ale nebojme sa stanovit si velky a tazko dosiahnutelny ciel.
Kracajme vpred. Snazme sa a nevzdavajme, nenechajme sa odradit. Sice sa ako ludia stretavame s roznymi uskaliami a nastrahami, ktore nas vela krat zhodia na dno hlbokej rokle, nic nam ale nebrani sa vyhrabat. Staci sa len prekonat, najst v sebe tu iskru a rozduchat ju v silny ohen. Najdime si to, co nas dokaze nakopnut, hudba, vec, miesto ci laska. Kazdemu to svoje, objavte to v sebe. Poznajte samych seba.
Smerovanie v zivote, samotne napredovanie a vyvoj sameho seba je dolezite. Bez neho chatrame, stracame tvar, stracame sa sami sebe. Nedovolme svojej lenivosti take nieco dopustit, prekonajme sa i napriek tomu, ze nevidime na koniec svojej cesty. Nezabudajme, ze cesta k uspechu, k dosiahnutu ciela byva klukata a za zakruty nie je vidno. Netreba stracat nadej a vieru, viera je treba. Treba verit v dosiahnutie ciela, nenechat sa odradit od slabych a neuspesnych, od tych co to nikdy neskusili. Nedovolme paru odrenin a rozbitych kolien od padov, aby nas zviedli z cesty.
Pohanat vpred moze kazdeho aj vidina dosiahnuteho ciela. Ten pocit z tazko vybojovaneho, tolko spomienok na utrapy a prekonane nastrahy. Clovek ma hned pocit, ze zije a ze nieco prezil. To cloveka posilni a naplni. A v konecnom dosledku, v cieli, ten pocit uspokojenia a radosti, ze sme to nevzdali, ze sme to naozaj dokazali. Krasny, tazko opisatelny a do srdca vryty pocit.