Juraj a babička

V končinách jednej krajiny bola jedna chalúpka. Nie moc veľká. Stála osamelo blízko neveľkej dedinky. V tej chalúpke bývala prastará babička, milá a priateľská. Chyrovalo sa o nej, že má zázračnú palicu, ktorú vraj všade nosieva so sebou. Nikto poriadne nevedel o prazvláštnostiach tohoto celkom bežného predmetu.

Neďaleko odtiaľ býval a žil jeden mladý chlapec, dalo by sa povedať junák, volal sa Juraj. Vždy zvedavý, poznal všetky miesta a tajomstvá okolitej krajiny. Rád podnikal prieskum a vždy vyhľadával všetko zaujímave, všetko nepreskúmané. Mal rád dobrodružstvá ako to u mladých chlapcov býva. Ale babičkina palica o ktorej samozrejme počul, tá bola pre neho záhadou. Občas dumal nad touto zvláštnosťou a vyskúšal sa aj pýtať ľudí, ale odpovede sa nedopátral. Možno to bol len chýr, nevedel. Pokoja mu to nedávalo.

Teoria o plynuti casu

Vedomosti ludstva sa mozu javit ako obrovske, ale v skutocnosti su mizive. Existuje jeden pokus, pri ktorom sa laser namieri cez dve strbiny. Pri pozorovani tento laser prechadza len jednou strbinou, co je divne. A preto dochadza k tomu, ze vedci chcu tento jav zmerat. Pri merani ale laser prechadza oboma strbinami. Cital som vedecku pracu, kde teda zistili, ze nie je len akcia a reakcia, ale ze dochadza aj ku zmene aktualneho stavu podla buduceho. Co moze znamenat ine plynutie casu, pripadne opacne. Zatial sa to ale nepodarilo podlozit nejakymi vzorcami, stale sa jedna o teoreticku fyziku.

Our Subaru

Our Subaru, which is in Japan,
Holy is your name,
Your car come,
Your ride will be on the road also on the dirt.
Give us this day your reliability
and forgive us our mistakes,
as we forgive other drivers
and lead us away from danger,
but deliver us from bad roads. Amen


[Slovak version]
Subaru naše, ktoré si v japonsku,

posväť sa meno tvoje,
príď auto tvoje,
buď jazda tvoja ako na ceste, tak i na hline.
Subaru naše každodenné daj nám spoľahlivosť
a odpusť nám naše chyby,

ako i my odpúšťame iným vodičom,

a neuveď nás do nebezpečenstva,

ale zbav nás plných ciest. Amen.

V poriadku, stratil som sa

Plávam životom na tejto zemi,
pozorujem zavreté bytové dvere.
Čakám kedy na ne zaklope minulosť,
kedy sa príde spýtať na budúcnosť.

Sledujem dianie sveta,
predpovedám kroky cudzích ľudí.
Pokročilou analýzou riešim problémy,
rôzne vízie simulujem v hlave v tisícoch.

Už viac netápem,
prijal som svoju stratenosť.
Akceptujem svoju opustenosť,
vnímam a vidím svet zopodiaľ.

Odhodlania pribudlo,
prejavov sa viac narodilo.
Bytosť sa mení,
buduje sa k lepšiemu.

Ale i tak sa drží pocit,
že sa vôkol nič nemení.
Život je spätý s druhými,
to je bežná vec.

Sonet na okraji útesu

Na kraj odsunutý,
na okraj najvyššieho útesu,
opustený a spustošený,
kde nikoho nie sú.

Srdce rozbité
na kúsky tisíce,
lásky na sekundu ožité,
planej nádeje súce.

Za zásluhy nicota,
za lásku samota.
Nehodnosť času iných,
nezáujem živých.
V ústret smrti,
odlúčenej smrti.

Úpadok lásky vôkol

Som v podstate vo veľa smeroch staromódny človek. Prešiel som toho v živote veľa a ľudia ktorí ma poznajú, vedia o čom hovorím a dajú na moje slová. Chcel by som sa v podstate trochu posťažovať a poukázať na to, čo možno niektorí vidia, ale až tak silno si to neuvedomujú. Cítim smútok a trochu aj hnev, keď sa pozerám na dnešné mladé ženy, na svet vôkol. Reč je hlavne o rodine, o zakladaní nových rodín.

Ako to láska vybojovala, a odišla

Čas plynul a do môjho života prišli ženy. Vo svete plného bojov som vystavil nebezpečenstvu aj nežné pohlavie. Nedalo sa to, nedokázal som chrániť vlastne všetkých a ešte aj niekoho konkrétneho, komu hrozilo väčšie nebezpečenstvo, len kvôli tomu, že mi bola blízka.