Padol pod tarchou ran, ktore mu sposobilo zlo s ktorym
bojoval. Jeho telo je este stale zjazvene krvavymi ranami, ktore sa pomaly
uzatvaraju. Jeho telo sa uz nevladze hybat, jeho nohy su ako kmene stromov. Ale
v tejto chvili nic nedokazu, ani len ho niest. Jeho ruky sa nedokazu dvihnut
aby len pohladili milovanu. Cele jeho telo je zanesene ranami. Hlava uz
nevladze stat vzpriamene ako vzdy, upada. Oci sa tazko daju udrzat otvorene a
jeho usta nedokazu uz nic povedat. Tazko sa mu dycha cez tie mnozstvo ran. Ale
dokazal to, porazil zlo a teraz umiera ako hrdina. Umiera s uctou a laskou.
Laska ho drzi a prosi Boha aby si ho este nebral k sebe i ked vie, ze tam musi
ist, ze sa musi vratit tam, odkial prisiel. Zela si ostat pri nej ale nemoze.
Nedokaze ani vyronit slzu, ani povedat milujem ta. Umiera jej v naruci.