Monday, 12 July 2010

Vyhrabane z archivu - Bytostny problem

Vnutrom mojim prenika bytostny problem. Zuzuje ma, naplna ma hnevom voci samemu sebe. Som nekludny, nemozem spat. Citim sa velmi stary i ked mam “len” 23 rokov teraz v stredu, kedy bude vyrocie dobitia bastily. Mimochodom, v ten isty den sa narodil aj Karel Gott, moja sestra i kamaratova sestra a urcite aj dalsia kopa zaujimavych ludi. Neposudzujte ma podla veku, nikto predsa o tom druhom nevie, co si prezil. Fyzicky vek sa predsa malokedy rovna mentalnemu. Ale co sa tyka mojho bytostneho problemu. Pocitujem neuspech. Vsetka vynalozena snaha akokeby bola zbytocna, citim sa, ako by som nic nedosiahol. Cokolvek naplanujem, stroskota to. Niekedy mam pocit, ako keby mi bolo predurcene zit v biede a trapeni. Normalne ci nenormalne stracam zmysel vobec sa do niecoho pustit.

Nelubi sa mi dnesny socialny system tejto republiky. Moji a mojich rovesnikov rodicia mali v nasom veku uz zalozene rodiny. Vzali sa a dostali byvanie. Splodili dieta, a mozno aj dalsich par. Teraz tie deti, su rozne dovody pocatia. A take velke mnozstvo slobodnych mamiciek. To radsej ani nejdem pitvat do hlbky, to by bolo na dlho co by som k tomu povedal. Chlapi su nezodpovedni a nespolahlivi, nezavidim dievcatam, ktore si maju hladat zivotnych partnerov. Ja si pre zmenu neviem realne predstavit, ako by som mal zivit rodinu. I ked by som to chcel, zo srdca po tom tuzim. Ved ani sam poriadne nemam co jest. Kedysi bol pre stat dolezity clovek a rodina, bol to zakladny kamen. Teraz je pre vladu podstatne len to, ake limuziny a odmeny si schvalia. Ale nechcem sa zas bavit o politike, tej uz mam plne zuby.

Trapi ma, ze neviem korculovat v tomto systeme. A nelubi sa mi v tomto systeme, ze clovek sa musi po vsetkych strankach zadlzit. Nechcem sa zaclenit ako nejaka trapna ovca, ktora beka ako jej niekto kaze. Lenze neviem kadial kracat, stracam cestu. Prosim, odpustite si reci viery, kde Pan by mi ju mal ukazat. Nas vzajomny vztah s Bohom je zaujimavy a zlozity. To by som Vam toho musel vela rozpravat a veru, tolko sa mi pisat nechce, a pravdepodobne by mi aj tak nikto neveril. Akosi uz nevladzem. Odzrkadluje sa to aj na zdravotnom stave. Dolahol na mna stav, kedy mam dost. Co bude teraz dalej? Ako naplnit zivotny sen o zalozeni rodiny? A aky ma zmysel byt uslachtily clovek s idealmi, ktore nam dal Pan, ked v tomto svete pre takeho miesta niet?