Chodil som po nociach. Usilovne som hľadal nepriateľa, samotné zlo v podobe démonov. Bolo to niečo, pre čo som bol stvorený. Aj tak som nemal iného miesta a zmysel na svete. Prechádzal som sa tmavými ulicami nočného mesta a hľadal som zlo, ktoré by som mohol poslať späť, ta odkiaľ prišlo.
Veľa krát som stretol v uliciach osoby, ľudí, ktorí mi boli povedomý. Spočiatku som si len myslel, že sú to obyčajný ľudia. Len tak postávali a pozerali sa na mňa. Časom som si uvedomil pravdu, je zaujímavé ako človek na veľa vecí príde až časom. Boli to duchovia zosnulých, väčšinou členovia mojej rodiny. Nepoznal som všetkých, teda úplne istý som si nebol. Dozerali na mňa pri mojich tak povediac výpravách. Nikdy nič nerobili, len stáli opodiaľ a pozerali sa. Nemal som z nich zlý pocit, ani nepríjemný. Prijal som ich tak ako tam stáli. Sem tam keď som bol v noci doma a nebojoval som so zlom, predsa len aj ja som sa musel sem tam vyspať, zobudil som sa z môjho večne nekľudného spánku, a vedel som, že sú tam vonku. Podišiel som ku oknu a keď som sa pozrel von, stáli na dvore a pozerali sa na mňa. Celý zástup duchov zosnulých. Pravú podstatu ich konania som ale nikdy neodhalil.
Cesty, domy i príroda v noci pôsobili chladne. Všade sálalo zlo a temno, krajina ním bola posiata. Všade bolo mnoho trhlín cez ktoré prenikali zlé sily na náš svet. Bojoval som s nimi, bol to môj zmysel a niekto to musel urobiť. Nemohol som predsa nechať moje mesto a svet napospas tomu všetkému, hlavne keď som mal možnosť to zastaviť. Verím tomu, že som nebol jediný. Boje boli väčšinou zdĺhavé a vyčerpávajúce. Sem tam sa stávalo, že sa súboj odohrával mimo náš svet a ja som sa ocitol niekde mimo, mimo s tými beštiami. I keď som so sebou nemal svoje telo, bol som mimo neho, tak i napriek tomu som bol doráňaný. Našťastie som sa moje zranenia rýchlo hojili.
Robil som to, lebo som cítil potrebu to urobiť. Aby som ochránil ľudí. Stal som sa nepoznaným hrdinom a žijúcou legendou. Ale nie pre tento svet, ktorý také niečo považuje za bláznostvo. Ocitol som sa na okraji spoločnosti, ktorú som chránil, pre ktorú som nasadzoval vlastný život. Namiesto uznania sa mi ľudia otočili chrbtom.
Tento článok je pokračovaním zo série Michalova fikcia
No comments:
Post a Comment